Moja cesta
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami žila jedna šťastná rodina v malej dedinke, neďaleko mesta Štúrovo.
Žena, muž a ich dve deti…
Moja rozprávka o šťastnom a rodinnom živote sa rozplynula do stratena piateho septembra v roku dvetisícdva.
V mojom živote nastala tma na 332 640 000 sekúnd. Presne toľko sekúnd som strávil vo väzení.
Táto skúsenosť mi veľmi veľa vzala, no ešte viac mi dala. Zmenil som svoju osobnosť o 180 stupňov, za čo som vďačný. Na to, aby som to v zdraví prežil, musel som zamestnať svoju myseľ. Práve písanie kníh sa stalo pre mňa záchrannou zónou a na konci tunela som videl svetlo.
Cesta poznania
Bola to bolestne krásna cesta poznania, z ktorej ti prinášam tie najpravdivejšie a najzaujímavejšie príbehy, aké ťa zaručene znova nakopnú do prúdu života. Problémy sa v tvojom živote rozplynú a zistíš, že život je celkom fajn. Teraz ťa pozývam do môjho sveta fantázie, v ktorom si tvoja unavená psychika zaručene oddýchne a naberie nových síl a energie do ďalšej lekcie tvojho života. Tak sa uvoľni a nechaj sa unášať mojimi príbehmi.
Môj príbeh
Prečo píšem?
Mám jednoznačnú odpoveď. Robiť ľudí šťastnými pomocou mojich kníh. Písanie robí šťastným človekom mňa a mojou inšpiráciou ísť vpred sú práve moji čitatelia/čitateľky a ich spätná väzba, ktorá je hnacím motorom. Zo srdca chcem vyjadriť vďačnosť za všetkých mojich čitateľov/čitateľky. Ste mojou inšpiráciou ako to NIKDY nevzdať s písaním.
Ak nepotlačíme v našom živote tento hlas našej duše a dovolíme sa jej prejaviť, dotkne sa aj druhých duší. Pomôže tak prebudiť aj ostatné driemajúce duše a dať človeku skutočné naplnenie a význam našej existencie.
Pripravujem
Huménix – Nespútaná energia
„Ale je odtiaľto krásny výhľad.“ Povedala a ďobala halúzkou do zeme, tváriac sa, akoby sa nič nestalo. Chris sa rozhliadol a zistil, že má pravdu. Výhľad odtiaľto bol nádherný. Pod nimi bol osamote ich domček s krásnou zeleňou okolo a s malou záhradkou o ktorú sa dôkladne starali.
Asi dva kilometre nižšie bola malá dedinka, do ktorej viedla poľná cesta s vyjazdenými dvomi koľajami, ťahajúce sa ako dva dlhé hady. Za dedinkou sa rozprestieralo šíre more s malým prístavom, z ktorého akoby vychádzalo ranné slnko.
Zaplavovalo tú krásu na ktorú sa Chris pozeral.
„Máš pravdu, je to nádherný pohľad. Je taký upokojujúci. Už chápem prečo sem tak rada utekáš.“
„Ja neutekám, len som chcela byť chvíľku sama.“ Zasičala.
„Mia nechcel som vám ublížiť.“
„Neublížil si.“ Vyprskla.
„Tak prečo si takáto?“
„Aká som?“
„No takáto smutná a jedovatá.“ Neodpovedala. Chcel ju utešiť, no netušil ako. Nevyznal sa v ženách. Aj jeho sestry mávali občas takéto čudné správanie a on netušil ako ich rozveseliť. Hocičo urobil alebo povedal, vždy to bolo ešte horšie, tak vtedy len v tichosti počkal, kým to prejde.
Teraz sa mu ale nechcelo v tichosti sedieť. Mal toho toľko, čo jej chcel povedať, ale netušil…
Ponor sa do slov a nájdi sám seba
Nepremeškajte autogram
V prípade, že ku knihe chcete venovanie, napíšte to do poznámky v objednávacom formulári.
Autor
Norbert Valakovič
